História vzniku organizovaného záhradkárstva v Trakoviciach

Krátko po vzniku 1. ČSR bola z podnetu pokrokových ovocinárov na Slovensku založená Slovenská ovocinárska spoločnosť (SOS), ktorá položila základy organizovanej činnosti ovocinárov. Stalo sa tak na ovocinárskej výstave v Bratislave v roku 1920, kde sa stretli takíto nadšenci zo všetkých kútov Slovenska. Zakladajúcich členov bolo 78 a za 5 rokov ich počet vzrástol iba na 460. V ďalších rokoch, vďaka novému predsedovi Viktorovi Buchtovi a ostatným aktívnym členom ÚV SOS odbočiek a jej členov po celom Slovensku postupne pribúdalo.

Trakovice ako malá obec vstúpili na organizovanú ovocinársku pôdu už v roku 1925, keď na podnet člena ÚV SOS – Karola Heidlera a správcu tunajšej školy učiteľa Pavla Šindela bol vyčlenený cca 20-árový pozemok pri Dudváhu (tzv. panšula) na ovocnú škôlku a na jej obhospodarovanie získali mladého zapáleného ovocinára, záhradkára a neskôr aj včelára – Jozefa Šestáka.

SOS po svojom ustanovení začala vydávať odborný časopis Slovenské ovocinárstvo, ktorého pravidelným odoberateľom bol J. Šesták. To boli základné predpoklady k získavaniu nových informácií, vedomostí, poznatkov a k ich šíreniu.

Jozef Šesták v panšule vysádzal, obhospodaroval, štepil plánky, ale tiež pestoval rozmanitú zeleninu a správca školy P. Šindel ju navštevoval so žiakmi, kde získavali praktické skúsenosti v ovocinárstve a zeleninárstve. Ovocinárska osveta sa šírila aj v radoch dospelých, a tak do SOS vstupovalo čoraz viac záujemcov, ktorí dali základ vzniku odbočky SOS v Trakoviciach po vzore veľkých miest (Trenčín, Prievidza, Hlohovec, Topoľčany, Nitra...) Známymi členmi spolku od prvých rokov boli Imrich Šoka, Augustín Gerinec a Vendelín Baroš. Intenzívnou spoluprácou členov SOS s ostatnými obyvateľmi dediny a so správou obce bol položený základ väčšiny ovocných alejí pozdĺž poľných a dopravných ciest, sprievodnej zelene pred domami, ale hlavne výsadieb v prídomových záhradách. Doteraz sa zachovali torzá čerešňových výsadieb na Maksavách (Linaje), hruškových pri malženickej ceste, lipy na cintoríne a aj jednotlivé stromy moruší, či marhúľ v súkromných záhradách. Dve viac ako 80-ročné hrušky rastú na pozemku bývalej rímsko-katolíckej ľudovej školy (teraz vedľa základnej školy smerom ku zbernému dvoru). Naša organizácia eviduje tieto pamätné stromy, označila ich informačnými tabuľkami a v ich blízkosti, v spolupráci s obecným úradom, vysadila dve mladé jablone starých krajových odrôd, vrúbľovaných na vysoko-kmenných podpníkoch (Krasokvet a Parména zlatá).

Najaktívnejšiu činnosť Miestna odbočka Slovenskej ovocinárskej spoločnosti (MO SOS) v Trakoviciach vykazovala od roku 1925 do rokov 1957 – 1960. K 24. 1. 1937 mala 12 členov: P. Šindel, J. Šesták, A. Gerinec, I. Šoka, V. Baroš, J. Lopašovský, Š. Jančovič, K. Hýbela, J. Komarňanský, M. Taraba, A. Lopašovský a A. Sitár. V tomto roku bola členská základňa porovnateľná (čo do počtu) s takými mestami, ako sú Piešťany a Hlohovec.

Za Slovenského štátu panšulu viedol nový správca školy Ľudovít Hadry a v rokoch 1945 - 1950) ďalší správca školy Michal Tomašovič, už však na pozemku za terajšou základnou školou . Predsedom MO SOS bol až do r. 1960 Jozef Šesták (35 rokov).

V rokoch 1960 – 1962 bol predsedom Alexander Bučko, 1962 – 1964 Viliam Baroš, 1964 – 1966 opäť Jozef Šesták a od roku 1966 – 1995 Albert Blažo (zať Imricha Šoku a otec Štefana Blaža, súčasného člena výboru, a tiež predsedu vinárskej komisie (30 rokov), 1995 – 2010 Karol Cvíčela (15 rokov), 2010 – 2025 Ivan Šipkovský (15 rokov).

V roku 1960 mala organizácia 30 členov, v roku 1977, za predsedníctva Alberta Blažu až 120 členov. Po nežnej revolúcii (1989) nastáva všeobecný úpadok záhradkárčenia, no našej organizácie sa našťastie nedotkol v takej výraznej miere ako v mnohých iných obciach a mestách po celom Slovensku. Vďaka neutíchajúcemu entuziazmu podpredsedu a neskôr predsedu Karola Cvíčelu a jeho kolegov vo výbore (Stanislav Pocisk, Albert Blažo, Karol Žemla, Valerián Mužila, Štefan Krajčovič, Ladislav Gula, Ivan Gula, Jozef Bokor a Jozef Bučko) organizácia neúnavne pokračovala v organizovaní výstav, zájazdov, poradenskej činnosti, ako aj v nábore nových členov a postupne sa dokázala pretransformovať na modernú spoločenskú zložku.

(Údaje sú prevzaté z publikácie: I. Šipkovský, Život v záhradách – 90 rokov trakovických záhradkárov, Tripsoft Trnava, 2015.)